Peter ERZVO Zvonár

Peter ERZVO Zvonár: Úspechy v chémií neprebili jeho cit pre umenie, krehkú dušu a silnú osobnosť

Ako každý malý chlapec sníval o tom, že bude raz smetiarom alebo kozmonautom. Počas základnej školy navštevoval aj astronomický krúžok. Vďaka tomu, že už v tom čase prejavil záujem o kreslenie a maľovanie, rodičia ho prihlásili do Ľudovej školy umenia. Keďže už v detstve bol veľmi aktívny a komunikatívny, jeho ďalšie kroky viedli do divadelného krúžku. Čo nám ešte viac prezradí o sebe známy slovenský fotograf z Ružomberka, Peter ERZVO Zvonár, sa dočítate v článku a v samotnom audio rozhovore.

V siedmej triede na ZŠ ho veľmi zaujala chémia. Až natoľko, že si doma v detskej izbe a neskôr v pivnici začal skladať svoje vlastné laboratórium, kde destiloval, zlučoval, hral sa s kyselinami, zásadami. Skúšal bežne dostupné chemické látky, ale aj také, za ktoré by ste v súčasnosti mali vážny problém. Vtedy nebol problém niečo také získať, lebo v rodine mal laborantku a na ZŠ úžasnú učiteľku chémie, ktorá mu dôverovala a keď potreboval niečo nebezpečné, tak mu to dala.

Zamoril celý byt, no s chémiou to nevzdával

Pokusy doma robil do obdobia, kým sa mu nepodarilo vyrobiť chlór priamo v detskej izbe. Vzhľadom na to, že pri jeho výrobe bolo potrebné laboratórne zariadenie, samotný proces nedokázal zastaviť a zamoril tým celý byt. Následne na to dostal bitku od otca a zabavenie všetkých pomôcok a chemikálií.

Chemické pokusy pokračovali na ZŠ pod dozorom učiteľky, ktorá ho pripravila na tri chemické olympiády, na ktorých bol prvý. Bolo to v ôsmej triede a po tomto úspechu prišli dve ponuky – z chemickej priemyslovky a z gymnázia. Na obe školy mal vďaka úspechu v chémií možnosť ísť študovať bez prijímacích skúšok.

Vášeň a cit pre umenie boli väčšie, než úspechy v chémií

Lenže Peter sa rozhodol ísť na výberovú školu výtvarného zamerania, Umeleckú priemyselnú školu v Bratislave, tzv Šupku. Tu sa robili talentové skúšky a z celého Slovenska brali vtedy približne 60 žiakov.

Ale ani to nebolo jednoduché, pretože už na ZŠ bol vyhlásený rebel. Prihlášku na túto školu zámerne pozmenila výchovná poradkyňa, ktorá ho nemala v láske. Až napokon cez Ministerstvo školstva si vybojoval výnimku a robil na školu dodatočné talentové skúšky. Napokon prišla radostná správa o jeho prijatí. Možno keby to tak nebolo, bol by teraz úspešný chemik.

Štúdium na vysokej škole začal, ale nedokončil…

Vyštudoval Priemyselnú školu v Bratislave, odbor Reštaurátor umeleckých pamiatok. Na škole okrem iného reštaurovali umelecké kusy z Národnej galérie. Po škole chcel ísť študovať na vysokú školu a rozhodoval sa medzi dramaturgiou alebo pedagogikou. Už počas tohto obdobia vyučoval dva roky v Ľudovej škole umenia v Dolnom Kubíne, kde učil malé deti kresliť, modelovať a páliť v peci a glazúrovať. Neskôr pracoval rok ako skupinový vedúci na ZŠ, kde sa plne realizoval v organizovaní a rečníctve.

Dostať sa na vysokú pedagogickú školu bolo v tom čase umenie. Prvým rokom ho neprijali a v ďalšom roku si postavil hlavu a napísal veľmi dlhý list na Ministerstvo školstva, kde sa odvolával na Perestroju a kritizoval dianie v komunistickom Československu. Zobrali ho, ale jeho otca vylúčili z ústredného výboru komunistickej strany.

Život na pedagogickej fakulte ho bavil. Jediné čo ho nebavilo bola tzv. „vedecká slovenčina”. Dodnes nepochopil, na čo to bolo dobré. Bavili ho najmä politické hodiny, kde prednášal o tom, čo deň predtým si vypočul na rádiu Hlas Ameriky alebo v Slobodnej Európe. Čo mu opäť skomplikovalo život.

Nechápal som, že ak chce človek niečo v živote dosiahnuť, tak musí ísť s masou a skloniť hlavu. Pre mňa už od základnej školy boli dôležité práva a možnosť vyjadriť si slobodne svoj názor. Tak som to cítil a tak som sa aj správal. Ale v 1989 prišla revolúcia a všetko sa zmenilo. Po nej som sa rozhodol opustiť vysokú školu a zamieril bez jazykových znalostí do Spojeného kráľovstva, kde som v rokoch 1990 a 1991 oberal na úžasnej farme jablká,“ dodal Zvonár.

Audio rozhovor: Peter ERZVO Zvonár

  • písomné znenie nájdete aj QYS magazín • JAR19

Foto: Peter ERZVO Zvonár/osobný archív

Leave a Comment