Simona Petrík, Ondrej Prostredník

Slovensko v rámci hodnotenia Rainbow Europe na 26. mieste!

Rainbow Europe (projekt pod ILGA-Europe) ponúka prehľad právneho indexu rovnosti LGBTI v každej krajine v Európe. Jednoducho povedané, na základe toho má návštevník možnosť zistiť, do akej miery sú krajiny v Európe alebo v rámci samotnej Európskej únie v otázkach ľudských práv (ich rešpektovanie, či porušovanie a stupeň diskriminácie). Slovensko v rámci celej Európy skončilo na 26. mieste! Čo si myslia o súčasnom stave ohľadom LGBTI problematiky a o tom, ako skončila naša krajina v hodnotení Ondrej Prostredník a Simona Petrík? Viac sa dočítate v článku.

Organizácia ILGA-Europe prináša každý rok podrobnú vypracovanú výročnú správu, v ktorej monitoruje a hodnotí v každom štáte život LGBTI ľudí. Priradené hodnotenia sú dokonca spracované do rebríčka, v ktorom je možnosť porovnávať všetky v štáte v Európe, alebo v rámci iba Európskej únie buď vzhľadom na všetky, či individuálne kategórie.

Podľa čoho sú krajinám priradené ranky (hodnotenia)?

Rebríčky sú založené na tom, ako zákony a politika každej krajiny ovplyvňujú život LGBTI ľudí. Poradie zaznamenáva právne normy krajiny na porovnanie s jej európskymi susedmi, ale čísla poskytujú iba jednu časť celku. Podrobnejšie sa dočítate v samotnej výročnej správe. Tá udáva prehľad všetkých krajín a ich vývoj počas 12-tich mesiacov v rámci ľudských práv, predovšetkým LGBTI  ľudí.

Aké kategórie sú brané do úvahy?

ILGA-Europe sleduje každú krajinu pomocou rôznych ukazovateľov. Predovšetkým ide o:

  • rovnosť,
  • rodinné záležitosti,
  • nenávistné prejavy,
  • právne uznanie rodov,
  • sloboda prejavu a pod.

Slovensko: Hodnotenie v rámci všetkých krajín v Európe

 

Zdroj: rainbow-europe.org

Slovensko: Hodnotenie v rámci Európskej únie

Zdroj: rainbow-europe.org

Čo na to Ondrej Prostredník a Simona Petrík?

Zaujímali nás aj názory dvoch politicky aktívnych ľudí, ktorí sú zapísaní aj v zozname samotnej ILGA-Europe, čím sa zaviazali brániť a obhajovať ľudské práva i rovnoprávnosť LGBTI ľudí. K rebríčku ako aj otázkam týkajúce sa problematiky LGBTI nám odpovedali

  • Ondrej Prostredník (Progresívne Slovensko),
  • Simona Petrík (Spolu – občianska demokracia).

Odpovedali nám na nasledovné otázky:

  1. Slovensko v EÚ je stále v otázkach ľudských práv akoby pozadu. Sú pre nás nepodstatné v rámci našej spoločnosti a dôraz sa kladie na iné aspekty, alebo kde vidíte problém?
  2. Môžeme sa tešiť, že Slovensko je umiestnené v polovici rebríčka v rámci všetkých krajín v Európe. Avšak, ešte máme veľa cesty k tomu, aby sme sa dokázali vyrovnať štátom ako Rakúsko, Holandsko či Malta. Aké opatrenia je potrebné vykonať, aby sa naše hodnotenie v rámci celej EÚ zlepšilo ohľadom ľudských práv, diskriminácie, nerovnoprávnosti a pod?
  3. Lepšie hodnotenie by sme získali napríklad povolením registrovaných partnerstiev. Aktuálny stav spoločnosti, ktorú nastavila vláda je taký, že nič okrem manželstva tu nie je povolené. Na jednej strane sa hovorí, že homosexuálni ľudia sú „promiskuitní“ a na druhej strane keď chcú aj ľudia z LGBTI uzákoniť vzťah a uznávať nejaké hodnoty, je im to odoprené. V čom je teda „háčik“?

Čítajte aj: #ComeOut2Vote: Príďte a zvoľte nový EUROPARLAMENT!>>

Ondrej Prostredník (Progresívne Slovensko)

  1. Ondrej Prostredník
    Zdroj: facebook.com/prostrednik2019

    Problém je v tom, že cirkvi vidia v odmietnutí priznania práv LGBTI ľuďom jednu zo svojich zásadných agend a nástroj na udržanie vlastnej identity. Vzhľadom na to, že väčšina politických strán stále ešte počíta s podporou voliča, ktorý sa v morálnych otázkach pridŕža názoru cirkevných predstaviteľov, nechcú takíto politici meniť status quo. Časť problému vidím aj v tom, že politici majú dosah na výšku štátnej dotácie pre cirkvi. Tento systém vytvára predpoklady na uzatváranie dohôd o podpore politikom zo strany cirkví výmenou za udržanie, či zvýšenie štátnej podpory cirkvám. Stretnutie predstaviteľov cirkví s premiérom a tiež kandidátom Smeru na prezidenta a zvýšenie dotácie cirkvám v predpolí prezidentských volieb javí známky takéhoto politického obchodu.

  2. S ohľadom na úvahu k prvej otázke vidím riešenie v postupnom prechode na samofinancovanie cirkví. Rovnako v umožnení plnej akademickej slobody na teologických fakultách, aby sa ich absolventi mohli oboznámiť so súčasnými teologickými argumentmi, ktoré homosexualitu hodnotia v súlade so súčasným poznaním vedy. Teraz žiaľ cirkvi majú priamy dosah na obsah, ktorý sa vyučuje na teologických fakultách a akademická sloboda je v tomto prostredí obmedzená.
  3. Toto nastavenie je skutočne rozporuplné. Práve pre pozitívne hodnotenie vernosti mnohí teológovia podporujú právne a aj liturgické uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Na Slovensku je háčik v tom, že každá legislatívna iniciatíva smerujúca k zákonu o registrovaných partnerstvách narazí na silný odpor kresťanského prostredia. Faktom je, že prijatie zákona o registrovaných partnerstvách vytvára nevyvážený právny stav, ktorý Európsky súd pre ľudské práva už vyhodnotil ako nesúlad s dohovorom. Preto považujem za dôležité v diskusii o zrovnoprávnení zväzkov osôb rovnakého pohlavia hovoriť otvorene o rovnocennosti manželstva a registrovaného partnerstva. Ak cirkvi trvajú na tom, že za manželstvo považujú len zväzok muža a ženy, toto právo im patrí pre oblasť vnútrocirkevných predpisov. Nesmú však z titulu svojho učenia presadzovať svoje vnímanie manželstva v sekulárnom právnom systéme. Protestantská teológia považuje manželstvo za civilnú záležitosť. V Nemecku napr. musí byť každé manželstvo najprv uzavreté podľa civilného práva a následne cirkev rozhoduje, či také manželstvo uzná podľa svojich predpisov. Toto považujem za dobré riešenie.

Simona Petrík (Spolu – občianska demokracia)

  1. Simona Petrík
    Zdroj: facebook.com/SimonaPetrik

    Nemyslím si, že by pre slovenskú spoločnosť boli ľudskoprávne otázky sekundárnou záležitosťou. Je skôr viditeľné, že v spoločnosti naďalej pretrvávajú určité predsudky a prioritizácia niektorej z generácií ľudských práv nad inou, čo je spôsobené nedostatočnou osobnou skúsenosťou s „inakosťou“ vôkol seba. Viditeľné sú tiež regionálne rozdiely vo vnímaní spektra ľudských práv. Bratislava a BSK sú k párom rovnakého pohlavia tolerantnejšie, ako je napríklad kresťansky založené severné či východné Slovensko. To však nie je len problémom Slovenska, ale aj iných krajín, kde kozmopolitnejšie mestá, sú vo väčšej miere otvorené minoritám, ako je obyvateľstvo v menších mestách či obciach. Myslím si, že je to aj počtom comingoutov, možnosťami kultúrneho vyžitia a tiež všeobecne vyššou životnou úrovňou a mierou sebarealizácie obyvateľov väčších miest, ktorí nemajú prílišné obavy z neznámeho.

  2. Tu je potrebné podotknúť, že krajiny ako Rakúsko či Holandsko majú oveľa dlhšiu demokratickú tradíciu. V čase, keď Holandsko uzákoňovalo registrované partnerstvá sme my boli ešte čiernou dierou Európy. Zlepšenie postavenia párov rovnakého pohlavia je dlhodobý proces, ktorý sa bojuje na dvoch frontoch – „zdola“ a „zhora“. Zhora je to úloha politikov, influencerov či morálnych autorít (vrátane cirkevných) predovšetkým vypustiť zo svojho slovníka hanlivé označenia či diferenciáciu na tradičných a netradičných. Širšia spoločnosť sa tak nebude trieštiť na kultúrno-etických otázkach a začne vnímať, že v skutočnosti ich životy spolužitie párov rovnakého pohlavia nijakým spôsobom neovplyvní. Zároveň je potrebné viesť aj rôzne formy grassrootových kampaní, pretože jednou z primárnych príčin homofóbie je uzatváranie sa do bublín, kedy sa obe skupiny, liberáli aj konzervatívci navzájom od seba izolujú, čím sa vytvára živná pôda pre šírenie stereotypov. Vďaka týmto krokom je možné prehĺbiť mieru tolerancie a pre zákonodarcu bude jednoduchšie schváliť postupné kroky smerujúce k zjednodušeniu spolužitia párov rovnakého pohlavia. „Boj zdola“ a „boj zhora“ sú takto synergicky previazané, je však potrebné niekde začať.
  3. Promiskuita ľudí s homosexuálnou orientáciou je fáma ešte zo 60 – 70. rokov minulého storočia, kedy sa verilo, že HIV resp. AIDS je choroba homosexuálov a jej rýchle šírenie je dôsledkom promiskuitného spôsobu života tejto minority. Dnes akosi zabúdame, že to bolo obdobie po Woodstocku, hippies a všeobecne uvoľnených mravov a homosexualita ako taká na to nemala žiadny vplyv. Stereotyp však prežil a v niektorých krajinách, vrátane tej našej, je jedným z dôvodov, prečo má spoločnosť apriori odmietavý postoj ku gay komunite. Hoci na Slovensku máme zatiaľ povolené len manželstvá heterosexuálnych párov, ústava nevylučuje možnosť legalizácie registrovaného partnerstva. Ako som však písala vyššie, tento boj je potrebné bojovať na dvoch frontoch súčasne. Háčik vidím práve v stereotypizácii a stigmatizácii „inakosti“. Viac odhodlania priznať sexuálnu orientáciu na verejnosti vysokopostavenými osobami, ich účasť na dúhových pochodoch či filmových festivaloch by značne prispeli k pochopeniu LGBTI komunity a následnému uvedomeniu si, že rodinné hodnoty lásky, dôvery a pochopenia sú to čo spája všetky páry bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.

Zdroj: rainbow-europe.org
Foto: rainbow-europe.org, facebook.com/prostrednik2019, facebook.com/SimonaPetrik

Leave a Comment